Škrípanie zubami je ďaleko rozšírená nadbytočná aktivita žuvacie systému, pri ktorej sčasti pôsobia veľmi veľké sily. Môže sa objavovať už v rannom detskom veku. Pacient si sám väčšinou svojich chybných funkcií nieje vedomý, pretože sa prejavujú počas spánku alebo v extrémnych fázach koncentrácie.
Nie sú preťažované a poškodzované len čeľustné kĺby, žuvacie svaly a zuby. Sú možné aj napätia v oblasti hlavy a krku ako i bolesti tváre a hlavy. Škrípanie zubami je spôsobované psychickým preťažením a prípadne prekážkami sklzu pri žuvacích pohyboch. Preto má zmysel zbrúsenie zubov stomatológom resp. „dlahová“ liečba na uvoľnenie a ochranu zubov.
Na uvoľnenie žuvacieho svalstva slúžia aj gymnastické cvičenia. Vzdorovať psychogénnym spúšťačom je ťažké. Ak pacient netrpí len prechodnou stresovou situáciou, mala by stav extrémnych prípadoch zvážiť psychoterapia, lebo stomatologické opatrenia žiaľ často zodpovedajú len zabráneniu a nie odstráneniu príčiny.
Pacient so sklonom k škrípaniu zubov by mal čas svojho života brať na zreteľ, že treba odstrániť stres, lebo ak sa periodicky objavuje, môže zanechať trvalé škody na chrupe.
Všeobecné informácie:
Škrípanie zubami je najznámejšou formou parafunkcií. Pod nimi rozumieme aktivity žuvacieho systému, ktoré neslúžia nijakému funkčnému účelu. Okrem škrípania zubov tak k tomuto funkčnému komplexu patria aj hryzenie líc, pier a jazyka, tlak zubov a jazyka, ako aj hryzenie predmetov ako napríklad nechtov na rukách, ceruziek a pod.
Pri cielenom premýšľaní, si mnoho ľudí uvedomí, že aj oni vykonávajú minimálne jeden z týchto nútených pohybov. Napriek pozoruhodne vysokému rozšíreniu mnohých parafunkcií medzi obyvateľstvom nemajú na orálny systém väčšinou žiadne ťažké následky. Inak to však vyzerá pri bruxizme.
Lekárskym pojmom bruxizmus zahŕňa zubný lekár nielen škrípanie zubov ale aj tlak zubov. Tento článok zahŕňa aj tématiku neprirodzeného tlaku zubov do seba.
Pod bruxizmom rozumieme mimoriadne dlhé, nadmerne silné a prirodzeným žuvacím pohybom nezodpovedajúce nasadenie zubov na seba. Je to takzvané nadmerné zaťaženie, ktoré neslúži na rozomieľanie jedál, ale uskutočňuje sa s prázdnymi ústami. Zubovina sama a zubný fixačný aparát sa kvôli dlhotrvajúcemu preťažovaniu, ktoré sa v tejto forme nedocieľujú pri žuvaní, poškodzujú. Okrem bruxizmu cez deň v duševne napätých fázach sa objavuje predovšetkým v noci. V plytkej fáze spánku, v takzvanom REM rapid eye movement, postihnutý škrípe alebo tlačí zuby na seba s trvale poškodujúcim zaťažovaním od 50 do 70 sekúnd za hodinu.
Častosť:
Štúdie ukázali že bruxizmus je medzi obyvateľstvom silne rozšírený. U každého 12 ročného sa dajú v ústnej dutine rozoznať zmeny, ktoré poukazujú na takéto zvýšené svalové pohyby. Svojho škrípania zubov si je vedomých len 10 až 20% postihnutých, pričom tlak zubov je vnímaný o niečo intenzívnejšie.
Príčiny:
Medzi zubnými lekármi dlhú dobu prevláda viera že škrípanie zubov je vyvolávané rušivými zubnými kontaktami pri žuvaní. Po ich odstránení by však bruxizmus musel zmiznúť. To však zatiaľ nebol ten prípad. Pomaly sa vyvinula správna teória, že príčina sa nachádza v centrálnom nervovom systéme, pri spolupôsobení s emocionálnym stresom, ako aj psychickým odreagovaním sa.
Následne je aj možné zaradiť nočné škrípanie zubov medzi formy porúch spánku. Okrem iného sa bruxizmom môžu prejavovať krátkodobé i stresové záťaže v rodine alebo v práci. Ale aj ťažké psychické ochorenia prinášajú čiastočne so sebou parafunkcie ako vedľajší nález.
Krátkodobé stresové záťaže v rodine alebo v zamestnaní sa môžu okrem iného prejavovať bruxizmom. Ale aj ťažké psychické ochorenia prinášajú so sebou parafunkcie ako vedľajší nález.
Symptómy – diagnóza:
Postihnutý sám spozoruje škrípanie zubov len zriedkavo, pretože nadmerné zaťažovanie zubov sa väčšinou prevádza nevedome počas spánku. Až keď sa ráno ukazujú pravidelné napätia v tvárovom svalstve, čelustný kĺb, tvár, cela hlava bolí, zuby sú citlivejšie alebo voľnejšie, pri pohľade do zrkadla, bruxizmus sa prejavuje opotrebovaním zubov, koruniek v oblasti zaťaženia zubov.
Žuvacie svalstvo často naberá zväčšený rozsah. Ďaleko výhodnejšie je, ak na škrípanie zubov spiaceho pacienta upozorní partner, alebo iné osoby. Ak sa pacient včas na túto orálnu problematiku upozorní, môže sa často zabrániť ťažkým poškodeniam.
Terapia:
Nie je žiaľ zatiaľ známa terapia, ktorá by pacienta trpiaceho na bruxizmus „oslobodila“ od jeho chybných funkcií. Na druhej strane existuje možnosť na zmiernenie ťažkostí vyplývajúcich zo škrípania zubov a na zabránenie následných poškodení.
Zubným lekárom špeciálne zhotovené „koľajnice“, ktorými sa rady zubov chránia, a prípadne zbrúsenie rušivých zubných kontaktov, pomáhajú aj zmenšiť rozmer chybného zaťažovania. Postihnutý by nemal priesvitné náhryzové „dlahy“ nosiť len v noci ale ak je možné aj cez deň.
Rovnako dôležité je aj upozornenie pacienta na jeho problematiku, aby si bol svojich funkcií vedomý.
Ak bruxizmus nevyvolávajú komplexné psychogénne obrazy chorôb, je liečba úspešná.